Horor v Amityville?

 

Dom, v ktorom údajne strašilo...

 

V decembri 1975 sa George Lutz, jeho manželka a ich tri deti presťahovali do veľkého holandského koloniálneho domu na Ocean Avenue 112 v Amityville, ktorý sa nachádza na južnom pobreží Long Islandu v štáte New York. Trinásť mesiacov pred ich sťahovaním, sa v dome stal krvavý zločin. Ronald DeFeo vystrieľal v návale hystérie celú svoju šesťčlennú rodinu. Po 28 dňoch, Lutzovci opustili dom, pretože v ňom vraj nemohli vydržať. Vraj pobyt v tom dome im spôsoboval traumu, cítili a videli paranormálne javy.

Kniha
Táto časť je čerpaná z knihy Jaya Ansona, Horor v Amityville – Skutočný príbeh

Dom v Amityville zostal 13 mesiacov po DeFeových vraždách neobývaný. V decembri 1975 sa rozhodli dom kúpiť manželia Lutzovci, pretože ponuka bola podľa nich veľmi výhodná. Sídlo sa predávalo za cenu 80 000 amerických dolárov. Šesť izbový dom bol postavený v štýle holandského kolonializmu a mal charakteristickú manzardovú strechu. Súčasťou domu boli aj bazén a lodenica. George a Kathy sa zosobášili v júli 1975 a každý mal svoj vlastný dom. Svoj spoločný život však chceli začať v novom bývaní. Kathy mala tri deti z predchádzajúceho manželstva - Daniela (9), Christophera (7) a Melissu (5). Taktiež mali aj psa, kríženca malamuta a labradorského retrievera, ktorý sa volal Harry. Počas prvej prehliadky domu im realitný maklér povedal o strašných vraždách z pred roka a vyzval Lutzovcov aby o kúpe popremýšľali. Po spoločnom zvážení George a Kathy usúdili, že im temná minulosť domu neprekáža.

 

Rodina sa do domu nasťahovala 23. decembra 1975. Podstatná časť nábytku DeFeových bola stále v dome, pretože to bolo súčasťou kúpnej zmluvy. Priateľ Georga Lutza si preštudoval históriu sídla a poradil Georgovi aby dal domu požehnať. V tom čase bol však George metodista a netušil ako sa to robí. Kathy však bola katolíčka a tak to Georgovi vysvetlila. George našiel jedného katolíckeho kňaza, ktorý s posvätením domu nemal problémy. Volal sa Otec Ray. (V Ansonovej knihe je kňaz uvádzaný ako Otec Mancuso. V skutočnosti sa však volal Otec Ralph J. Pecoraro).
Otec Mancuso bol právnik, sudca Katolíckeho súdu a psychoterapeut, ktorý žil v miestnej fare. Prišiel k Lutzovcom na vykonanie aktu požehnania. Bolo to 23. decembra 1975 popoludní, rodina si v tom čase vybaľovala osobné veci. Vstúpil teda do budovy a začal vykonávať obrad. Keď prvýkrát švihol na stenu svätenou vodou a začal sa modliť, z ničoho nič začul hlboký mužský hlas, ktorý ho požiadal aby „vypadol“. Otec Mancuso zo strachu ušiel z domu a tomto incidente Gerogovi a Kathy nepovedal. Na druhý deň Otec Mancuso telefonoval Georgovi a povedal mu aby zostal v izbe kde on sám počul ten strašný hlas. Bola to miestnosť na druhom poschodí, kde Kathy plánovala zriadiť šijaciu izbu. Predtým slúžila ako spálňa Marcovi a Johnovi DeFeovým. Telefonický hovor bol prerušovaný a po návšteve dostal Otec Mancuso vysoké horúčky a na rukách sa mu objavovali pľuzgieriky podobné stigmám.

 

Na začiatku Kathy s Georgom necítili v dome nič nezvyčajné. Neskôr v jednom rozhovore priznali, že „ku koncu to vyzeralo, ako keby obaja žili v samostatných domoch“.

• George sa vždy prebúdzal okolo 3:15 ráno a niečo ho zakaždým nútilo ísť skontrolovať lodenicu. Neskôr sa dozvedel, že spomínaný čas sa zhodoval s časom DeFeových vrážd.
• Dom bol zamorený húfmi múch, čo bolo nezvyčajné, keď berieme do úvahy, že bolo zimné obdobie.
• Kathy sa snívali čudné nočné mory o vraždách, neskôr ich deti začali spávať s nimi a to v rovnakých polohách, v akých boli nájdené obete vrážd.
• Kathy objavila skrytú miestnosť za regálmi v pivnici. Steny boli natreté na červeno a miestnosť predtým nebola uvedená v plánoch domu. Táto izba sa neskôr stala známou ako Červená izba. Tento priestor mal hlboký vplyv na ich psa Harryho, ktorý sa odmietal zdržiavať v jej blízkosti a správal sa tam ako keby odtiaľ sálalo niečo veľmi zlé.
• V dome boli studené miesta a občas cítili vôňu parfumu, pričom nebol nájdený zdroj vetra či potrubie, ktoré by záhady vysvetlili.
• Raz večer obaja sedeli v obývačke a zrazu zbadali z kozubu vykúkať "ohnivočervenú tvár diabla".
• Ich päťročná dcéra Melissa sa vraj "rozprávala so svojim imaginárnym kamarátom - prasiatkom Joddie".
• V obývačke sa v noci ozývali zvuky, ktoré vraj pochádzali " z neustáleho vyhrávania nemeckej kapely," keď Lutzoví zišli do obývačky, nikoho v nej nenašli.
• Neskôr si George uvedomil, že sa veľmi podobá na samotného vraha - Ronalda DeFea
• Keď raz v noci George kontroloval lodenicu, všimol si na oknách detskej izby, v ktorej spala Melissa, pár červených očí. Keď sa neskôr Melissy pýtal či nevidela tie červené oči, povedala mu: "Vidíš a nechcel si mi veriť, že Joddie existuje".
• Okná a dvere boli častokrát otvárané neznámou silou.
• Kathy si vraj ráno na tele nachádzala zvláštne červené škvrny, raz nadránom ju dokonca neznáme sily doslova zhodili z postele.
• Nezvyčajný otlačok, podobný telu prasaťa sa objavil v snehu pred domom 1. januára 1976.
• Zo steny v hale údajne vytekal zelený sliz.
• George zakopol o sochu čínskeho leva v obývačke. Keď sa pozrel na nohu, uvidel na nej jasné stopy uhryznutia.
• 30 cm kovoý kríž sa zrazu na stene sám od seba prevrátil hore nohami a bolo z neho cítiť spáleninu.
• George raz uvidel Kathy ako starú a bezzubú ženu s množstvom vrások na tvári.

Po zhodnotení situácie a udalostí sa rozhodli Lutzoví vykonať vlastné požehnanie 8. januára 1976. Georege držal v ruke kríž, pričom obaja odriekavali Otčenáš. Údajne im pri tom neznáme hlasy kričali, aby "okamžite vypadli z toho domu".

Situácia sa však po tomto pokuse ešte viac zhoršila. George i Kathy si nevedeli dať rady čo neskôr vyústilo do ich náhleho úteku z tohto sídla.

V noci 14. januára 1976 George, Kathy, ich tri deti a pes utiekli z domu na Ocean Avenue ani čo by ich bičom hnali. Už nikdy sa do toho domu nevrátili. Osobné veci im museli ísť vziať ich príbuzní, tí neskôr vypovedali, že žiadne záhadné javy sa počas ich prítomnosti v dome nevyskytli.

Dodnes sa vedú spory, či sa kniha zakladá na skutočne pravdivých udalostiach. Lutzoví vždy pre médiá tvrdili, že všetko sa stalo tak, ako je to opísané v knihe. Zaujímavé je ale to, že ďalší obyvatelia domu sa s nijakými paranormálnymi udalosťami nestretli. Na druhú stranu však musím povedať, že neskôr v tomto dome žil aj pán Peter O´Neil, ktorý zahynul pri teroristických útokoch na WTC v roku 2001.

Či už veríte alebo nie, to nechám na vás. Ja tomuto príbehu z časti verím.